Pretože Cirkev nie je ľudské dielo založené na ľuďoch a závislé na premenlivom a slabom ľudskom charaktere, ale dielom Boha, ktorý sa rozhodol vstupovať na tento svet práve prostredníctvom Cirkvi, v ktorej sú začlenení všetci veriaci, čo žili, žijú a budú žiť. Cirkev je Kristovou nevestou, mystickým pokračovaním života Krista v tomto svete, je samotným Bohom. Práve preto je svätá a je matkou všetkých veriacich.
Ak by totiž Cirkev mala byť dielom človeka, čo i najtalentovanejšieho organizátora alebo najprefíkanejšieho manipulátora, nemohla by pretrvať dvetisíc rokov, navyše ak by od počiatku bola hlásaná nevzdelanými rybármi zo zapadnutej Galilei a následne dlhé stáročia potláčaná štátnym terorom a systematickým vraždením.
Niekedy si predstavujem, ako by podobné dielo ako je hlásanie evanjelia dopadlo, keby sa nejaký rafinovaný miliardár rozhodol do sveta vyslať skupinu dvanástich slovenských Rómov, žijúcich niekde v ukrajinskom pohraničí, ktorí by horko-ťažko ovládali slovenčinu, nieto nejaký svetový jazyk a po troch rokoch putovania cez Slovensko by ich opustil a nechal ich hlásať jeho náuku.
Úspechu takejto misie sa môžem len smiať. Navyše, ak by túto skupinu hneď napadali domáci obyvatelia a po pár rokoch by ich začal štát systematicky chytať, mučiť a vraždiť. To by jednoducho nebolo možné, a už vôbec nie, aby takéto dielo vytrvalo dvetisíc rokov. Na to stačí zdravý sedliacky rozum, že tu niečo nesedí. Cirkev je teda Božie dielo a je napísané, že nikdy nebude zrušená ani zničená.
Prečo sa ale denno-denne stretávame s tak hroznými správami o nehodných kňazoch, defraudáciách cirkevného majetku a častá je i skúsenosť neveriaceho človeka, že mnohí praktikujúci veriaci sú charakterovo a morálne horší ako neveriaci? To je veľké tajomstvo, prečo sa Boh práve takýmto spôsobom rozhodol zjaviť tomuto svetu. Vybral si obyčajné nevzdelané židovské dievča, po jej slobodnom súhlase si zázračne vzal telo človeka a stal sa pravým človekom mäsa a kostí, prežil si detstvo, pubertu a v dospelosti si vybral skupinu slabých, nevzdelaných a nechápavých učeníkov, aby sa skrze nich o ňom dozvedel celý svet.
A je jeho vôľou, aby sa neustále ďalšie a ďalšie generácie dozvedali o Bohu práve od rovnako nehodných, slabých a nechápavých veriacich a cirkevných hodnostárov. Myslím, že Boh si práve vyberá tých najslabších a najnehodnejších (presne takých ako ja), aby sa cez nich zvestoval večne živý Kristus a nádej večného života.
Preto každý člen Cirkvi, kto pácha neprávosti, kradne, zneužíva maloleté deti, ubližuje svojim blízkym, klame, ohovára a vraždí, ubližuje a prehrešuje sa proti tomu, voči komu tieto skutky pácha a zároveň sa prehrešuje voči Cirkvi. Čiže, ak napríklad niektorý cirkevný hodnostár vinou narušenej sexuálnej orientácia zneužije maloletého chlapca, ťažko sa voči tomuto chlapcovi prehrešuje a zároveň sa ťažko prehrešuje voči Cirkvi, samému večne živému Kristovi, uráža Jeho prikázania a odmieta jeho učenie. Takýto človek prináša do sŕdc prirodzene povrchnej verejnosti pohoršenie a odmietanie pravdy. Teda nie hriechy Cirkvi, ale hriechy voči Cirkvi.
Preto, ak sa v budúcnosti stretnete s tvrdením o hriechoch Cirkvi, skúste sa na päť sekúnd zamyslieť, že Cirkev je omnoho viac ako jej viditeľní a hriešni členovia, ktorí ju svojimi skutkami poškvrňujú. Cirkev je sväté mesto, postavené na vrchu, ktoré žiari svojim svetlom do tmy tohto sveta a priťahuje ľudí ku konaniu vznešených a krásnych vecí, ktoré ich prirodzene presahujú.