reklama

Po socialistickom bačovaní na Slovensku „nežná“ liberálna totalita?

Keď som si to pamätné nedeľné dopoludnie vypočul z rádia výsledky tohtoročných parlamentných volieb, potešil som sa. Zamrzela ma snáď len nízka účasť voličov, slabý výsledok KDH a prežitie SNS. Po štyroch stratených zbabraných rokoch Ficovej vlády sa tu črtalo opäť niečo nádejné, schopnejšie, rozumnejšie. To že bude nová vláda zložená zo strán SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd lepšou vládou pre Slovensko, som ani nepochyboval. No realita prvých povolebných rokovaní a reakcií bola pre mňa studenou sprchou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Začalo to emailom, ktorý hromadne rozposlala Jana Tutková. Vyzývala priaznivcov tzv. „pro-life“ hodnôt, aby apelovali  na predstaviteľov KDH o pokúsenie sa rokovať so SMERom, keďže podľa jej informácií dostalo KDH zo strany SMERu prísľub schváliť a presadiť sprísnenie potratového zákona. Pripomínam, tento zákon len v minulom roku zlegalizoval usmrtenie nenarodených detí v počte viac ako 13.000 (t.j. umelým potratom bolo zmarený život každého 5teho počatého dieťaťa).

 

Považoval som jej názor za hodnotný príspevok do diskusie v rámci konzervatívnej a kresťanskej komunity a v zmysle toho čo vyznáva (ochrana nenarodeného života) za názor konzistentný a oprávnený. Mal som však pochybnosti, či je rozumné spájať sa  pri presadení tohto cieľa s ľuďmi ficovského či paškovského typu, teda s hodnotovo vyprázdnenými politikmi prahnúcimi po moci, rozširujúcimi nenávisť, klamstvo, aroganciu a zlodejstvá. Priznám sa, v prvom momente to bola pre mňa ťažká dilema.

 

Život je posvätný, je dar a je hodný ochrany a zachovania. Prirodzene to tak chápem a vychádza to hlboko z môjho vnútra. Odporné mi je však aj rozkrádanie spoločného majetku, arogantné a neschopné vládnutie, cynickosť a hulvátstvo, teda všetko to, čo som intenzívne vnímal na vládnutí Ficovej vlády. Tiež som pochyboval o pravdivosti toho, žeby SMER dokázal KDH ponúknuť schválenie väčšej ochrany života, rovnako tiež významný počet ministerstiev. Kto klame štyri roky klame dlhodobo. Moja dilema tak zostávala nerozriešená. To čo ma definitívne presvedčilo bola reakcia mediálna reakcia na zmienený email.

 

Ľudia s liberálnymi názormi vyrukovali s tým, že Janu Tutkovú obvinili z nepodstivosti, falošnosti, doktrinárstva a fanatizmu. Čím osvietenejší liberál, tým vulgárnejší slovník. To sa samozrejme dalo čakať. Takýchto ľudí zdvihne zo stoličky len zmienka o kresťanských hodnotách v spoločnosti a názor katolíckej Cirkvi je pre nich to čo pre býka červené súkno.

 

V takomto duchu sa niesla aj reakcia Andreja Bána, ktorého do polomŕtva rozčúlila správa, že Ján Čarnogurský sprostredkoval návrh na koaličné rokovanie od strany SMER pre KDH. Nevkusne si kopol aj do svojho kolegu Jara Danišku, ktorého označil za milého ale predsa len slaboduchého kresťanského publicistu. (http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/ach-zase-ten-carnogursky.html). Nevyhol sa ani tradičnému prirovnaniu kresťanských názorov s tými ktoré zastávajú bradatí chlapíci v horách Afganistanu.

 

S takýmito postojmi som sa stretol často, fundamentalizmus Talibanu je podľa nich údajne rovnako nebezpečný ako fundamentalizmus vyznávačov Krista. To by sa snáď mal pán Bán báť o život, keď je obklopený toľkým fundamentalistami a už vôbec napríklad ani náhodou sa nepriblížiť do kostola. Takého argumentmi podkuté reakcie sa však dali od ľudí vyznávajúcich podobné myšlienkové konštrukcie čakať, aj keď ma vždy trošku prekvapia a potvrdia myšlienku, že liberalizmus je totalitná ideológia, ktorá momentálne valcuje masy.

 

To čo som ale nečakal boli dve reakcie troška z iného tábora..

 

Prvá prišla priamo z pera kňaza katolíckej Cirkvi. Išlo o blog pána Červeňa (http://cerven.blog.sme.sk/c/232469/Na-Figela-tlacia-fanaticki-krestania.html). Nepoznám ho, ani som o ňom nikdy nepočul. Podľa profilu, kde píše o svojom pobyte a pôsobení na Luníku IX, si myslím, že ide o vzácneho a hodnotného človeka, ktorý sa dokáže obetovať a slúžiť iným v zmysle Kristovho Evanjelia. To, čo v tomto svojom príspevku prezentoval, ako opovrhujúco sa vyjadril o tých, ktorí presadzujú možnosť rokovaní KDH a SMERu, to že mávol rukou nad tak hroznou genocídou, ktorá sa v našom modernom svete pácha na nenarodených ľuďoch, ma naplnilo veľkým prekvapením.

 

Každý má samozrejme právo na svoj názor, no keď na „pro-life“ aktivistov, ktorí prezentujú odlišný názor na zostavenie novej vlády, poukáže kňaz Cirkvi, stojacej pevne na pozíciách ochrany života, ako na „fanatikov“ a „tých ktorí znetvorujú tvár kresťanstva“, ich postoje ako „talibansky tlak malej skupinky“, zostal som iba v nemom úžase. Žeby predsa len dôležitejším ako ochrana života bolo zhromažďovanie majetku, lepšie súdy a transparentnosť a to i pre ľudí vyznávajúcich kresťanské hodnoty? Samozrejme i pre mňa sú tieto hodnoty dôležité, ale ak by som mal na váhu rozhodnutí postaviť jeden ľudský život a na druhú stranu zmanipulovaný tender, volím ten život.

 

Druhé prekvapenie prišlo zo strany Štefana Hríba, ktorý vo svojom videoblogu odsúdil apel Jany Tutkovej pre KDH za rokovanie so stranou SMER (http://www.tyzden.sk/video-komentare/kometnravolby.html). Priznám sa, že Štefana Hríba si vážim už z času jeho pôsobenia v Slobodnej Európe. Pamätám si, že ako stál proti Mečiarovej zlovôli a ako mu naložili palicami babky-demokratky. Páčia sa mi aj jeho diskusie a to, že má odvahu prezentovať svoje názory. To, čo však na mňa dýchlo spoza jeho slov, bol trochu podobný mráz, ako ten ktorý sálal z komunizmu a mečiarizmu. Je tu len jeden pravdivý názor. Sú to dva nepriateľské tábory, jeden je dobrý (SKDÚ a tí druhí) a druhý je zlý (SMER a tí druhí). Nič medzi tým.

 

Ak sa odvážiš tvrdiť niečo iné, ako tvrdia tí dobrí, si v lepšom prípade naivný, v horšom prípade nenormálny. Ale predsa, Jana Tutková má právo vo vzťahu k tomu, čo považuje za svoju prioritu a najdôležitejšiu životnú hodnotu, odporučiť kresťanskej strane rokovať o sprísnení legislatívy za ochranu života. Dokonca i s Ficom. Zabránenie genocídy je téma porovnateľná (ak nie väčšia) ako téma potlačenia korupcie, zlepšenie fungovania súdnictva či lákania zahraničných investícií Štefan Hríb naviac emotívne argumentoval, že KDH sa zaviazalo neisť so SMERom do vlády a sľuby sa musia predsa splniť. To, že KDH bolo dlhodobým tlakom zo strany médií i opozičných politických strán do takéhoto sľubu vmanipulované a vtlačené a že tento sľub bol daný na popud SDKÚ, ktoré si dlhodobo už od svojho zvyku so sľubmi veľké starosti nerobí, to žiaľ vo svojom príspevku nezdôraznil.

 

Dalo by sa o tom ešte veľa popísať, no zo všetkých týchto udalostí mi vyplynulo nasledovné:

 

Jana Tutková a jej výzva mala právo byť vypočutá a mala právo byť diskutovaná. Bez invektív, odsudzovania.

KDH nemalo dať prísľub, že nepôjde do vlády so SMERom. Malo sa na takomto postupe dohodnúť v rámci strany a neprišlo by podľa toho, čo som pozoroval vo svojom okolí, o významnú časť svojich voličov, ktorí ho kvôli tomuto kroku nevolili (podľa môjho názoru ho to mohlo stáť podporu cca 2 % voličov). I vďaka tomu liberálne SaS získalo oproti KDH významnejšie postavenie druhej najsilnejšej strany v novo sa rodiacej vláde.

Myslím si, že po „nežnej“ totalite neslušnosti a klientelizmu minulej vlády čaká voličov vyznávajúcich kresťanské a konzervatívne hodnoty „nežná“ totalita liberálnej ideológie. V tomto sa stávame postmodernou európskou krajinou. Na konzervatívne hodnoty sa navyše začína tvrdo útočiť aj z vlastných radov.

 

Počkajme si teda, ako to tým „tradične kresťanským Slovenskom“ dopadne. 

 

Jozef Šutara

Jozef Šutara

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyznávam kresťanské a konzervatívne hodnoty. A som tomu rád :) Zoznam autorových rubrík:  Nekorektné správyOsobnostnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu