reklama

Zaujímavosti o vzniku Slovenského štátu

Téma vzniku, existencie, fungovania a zániku vojnového tzv. Slovenského štátu je odjakakživa predmetom rozporov. Štyridsať rokov mali monopol na jeho historický výklad a hodnotenie boľševici, pre ktorých bol tento štát príkladom akéhosi čisto zločinného, klérofašistického útvaru, týrajúceho a zotročujúceho svojich obyvateľov. Po snáď až priveľmi jemnej revolúcií si na výklad tohto obdobia urobili posvätný nárok intelektuáli prevažne ľavicového a liberálneho zamerania, ktorých téma Slovenského štátu motivuje k silnej emocionálnu reakcií, pôsobí ako červené súkno pre býka. Zdá sa mi, že tým žiaľ úspešne nadväzujú na marxistický výklad predvojnovej histórie a hodnotenie vojnových dejín Slovenska vidia rovnako jednostranne ako komunisti - veľmi negatívne, výlučne ako nástroj na zabíjanie židovských spoluobčanov a prisluhovanie nemeckým nacistom. História ale našťastie nie je čiernobiela a prináša mnoho zaujímavých faktov. Vedeli ste napríklad, že pri vzniku Slovenského štátu zohrali dôležitým význam i nasledovné udalosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Vedeli ste, že.... vládnuca elita novovzniknutého Československého štátu vychádzala z presvedčenia, že existuje akýsi „československý národ", kde pri slovenskom národe ide iba o akúsi mierne odlišnú jazykovú vetvu českého národa a spoločný štát sa mal snažiť čo najviac český a slovenský národ integrovať a spojiť do jedného celku. Vystihuje to názor, ktorý dlhodobo zastával aj neskorší československý prezident Eduard Beneš: „Mňa nikdy nedostanete k tomu, aby som uznal slovenský národ. Je to moje vedecké stanovisko, ktoré nezmením. Hájte si ako komunisti svoje stanoviská, ja nič proti tomu nemám, avšak zastávam názor, že Slováci sú Česi a že slovenský jazyk je len jedným z nárečí českého jazyka, tak ako je hanáčtina, alebo iné nárečie českej reči." Nie je preto prekvapujúce, že národne orientovaní politici ako Andrej Hlinka či Jozef Tiso sa bránili voči týmto politickým tendenciám a obhajovali právo Slovákov na sebaurčenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedeli ste, že.... pri politických zhromaždeniach Slovenskej ľudovej strany, neskoršie premenovanej na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu (HSĽS) dochádzalo k rozličným násilnostiam a výtržnostiam, najmä zo strany komunistických a pro-čechoslovakistických radikálov. Časté bitky končievali lynčovaním ba i smrťou stúpencov HSĽS, a tak v januári 1923 bola z iniciatívy Vojtecha Tuku založená polo-militantná organizácia, ktorú neskôr nazvali Rodobrana. Jej hlavnou úlohou bolo zabezpečiť pokojný priebeh zhromaždení HSĽS. Členovia Rodobrany nosili čierne košele s vyšitým slovenským znakom a ozbrojení boli valaškou. Po volebnom úspechu, ktorý dosiahla HSĽS v parlamentných voľbách, sa rozhodli sa podľa vzoru Mussoliniho talianskeho fašizmu organizáciu inštitucionalizovať. V roku 1926 bola Rodobrana po zákaze z roku 1923 obnovená a stala sa masovou organizáciou. Z nej vznikli v roku 1938 Hlinkove gardy, ktoré pri vzniku Slovenského štátu predstavovali jediné bojaschopné zoskupenie schopné brániť sa náporu útočiacich maďarských vojsk, ktoré napadli len 9 dní existujúci vyhlásený štát a zároveň zohrali svoju negatívnu úlohu pri prisluhovaní nemeckej armáde pri jej operáciách proti povstalcom na Slovensku či židovským spoluobčanom či opozícií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedeli ste, že... po tom, ako v septembri roku 1938 vtedajšie mocnosti Európy rozhodli o povinnosti odstúpenia pohraničných území Československa (Sudety) obývaných Nemcami Hitlerovskej Nemeckej ríši a povinnosti vyriešiť otázku poľskej a maďarskej menšiny, prišlo Slovensko o územie s rozlohou 221 km2 v prospech Poľska s takmer desať tisíc obyvateľmi hlásiacimi sa výlučne k slovenskej národnosti a o územie s rozlohou 10 390 km2 (išlo o takmer pätinu rozlohy Slovenska) v prospech Maďarska, v ktorom bývalo 859 885 obyvateľov, z ktorých sa 405 808 hlásilo k Maďarom, 276 287 ku Slovákom, 26 181 ku Židom, 8 976 k Nemcom a 1 829 k Rusínom. Mestá ako Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice sa dostali pod vládu Maďarska, pričom podľa dobových svedectiev zažívali obyvatelia slovenskej národnosti žijúci na tomto zabranom území rozsiahlu diskrimináciu, národnostný útlak ba i prenasledovanie zo strany vládnej maďarskej moci. Po 44 dňoch, kedy sa konalo sčítanie ľudu na okupovaných územiach, sa k slovenskej národnosti prihlásilo už len 123 000 obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedeli ste, že... dňa 13. marca 1939 dostal prednedávnom československou ústrednou vládou v Prahe zosadený predseda vlády Jozef Tiso pozvanie na rozhovory od kancelára Nemeckej ríše Adolfa Hitlera. Po počiatočnom váhaní sa po vyslovenej podpore od Slovenského snemu Tiso rozhodol prijať pozvanie a vypočuť si osobne návrhy Adolfa Hitlera na usporiadanie politických pomerov v rozpadajúcom sa Československu. Po pristátí v Berlíne nechal Hitler prijať „súkromnú osobu" Tisa, vtedy nezastávajúceho vládnu funkciu, oficiálne s vojenskými poctami, ktoré sa dostávali iba šéfom vlád. Minister zahraničných vecí Ríše, Ribentrop Tisovi tlmočil názor, že Nemecko je pripravené zlikvidovať ČSR a vydať slovenské územia okolitým susedným štátom, hlavne Maďarsku. Tiso odporoval s argumentmi, že Slovensko nie je pripravené na samostatnú existenciu a potrebuje na prípravu samostatnej existencie niekoľko rokov. Ribentrop opakoval stereotypnú odpoveď: „Tu je takáto príležitosť pre vás. Nebudeme vás nútiť ale stratíme záujem o ďalší vývoj na Slovensku. Čechy budú zlikvidované."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedeli ste, že... Hitler na stretnutí v Berlíne požiadal Tisa, aby vyhlásil Slovenskú republiku priamo z Nemecka a poskytol mu na to nemecký ríšsky rozhlas. Tiso to odmietol a požiadal o telefonické spojenie s predsedom slovenskej vlády Karolom Sidorom a prezidentom československej federácie Háchom s požiadavkou o zvolanie Slovenského snemu. Slovenský snem bol zvolaný už nasledujúci deň, 14. marca 1938, kde bol Hitlerov návrh na vznik samostatného Slovenského štátu tlmočený samotným Tisom. Predseda Snemu vyzval poslancov, aby hlasovali, či sú za vyhlásenie Slovenského štátu alebo nie vstaním zo stoličky. Všetci prítomní poslanci povstaním zo svojich stoličiek odhlasovali utvorenie Slovenského štátu. Nový štát uznalo 27 štátov, medzi ktorými boli Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Svätá stolica, Švajčiarsko, Veľká Británia, Juhoslávia, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko... Zaujímavosťou bolo, že v októbri roku 1938 podpísalo 15 000 bratislavských Židov petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu a masovo túto požiadavku demonštrovali v uliciach mesta.

Vedeli ste, že... 23. marca 1939 vo včasných ranných hodinách bez vyhlásenia vojny napadlo Maďarsko čerstvo vyhlásený Slovenský štát. Maďarské vojská sa valili v troch prúdoch z územia Podkarpatskej Rusi ako aj z južného územia odstúpeného Maďarsku Viedenskou arbitrážou. Cieľom útoku malo byť obsadenie širokého územia až k Popradu a zmocniť sa tak takmer tretiny územia, ktoré Slovensku ešte zostalo. Na rozkaz ministra obrany boli do stavu vojenskej pohotovosti uvedené zložky Hlinkových gárd a dobrovoľnícke oddiely, ktoré boli vyzbrojené slabou a zastaranou výzbrojou. Maďari tak mohli už 24. marca podniknúť letecký útok na Spišskú Novú Ves. Bomby z leteckého bombardovania zabili trinásť osôb. Slabo vyzbrojené slovenské jednotky však kládli rozhodný odpor a od počiatku nepripravená formujúca sa slovenská armáda pripravila pri Nižnej Rybnici maďarským honvédom porážku a prinútila ich k ústupu. Pohrebu vojenských obetí sa v Spišskej Novej Vsi sa zúčastnilo na 20 000 ľudí. Nemecko prinútilo obe bojujúce strany sadnúť si za rokovací stôl a Slovensko sa muselo vzdať ďalšieho svojho územia až po Sninu vrátanie Sobraniec, čím Slovensko prišlo o 897 km2 svojho územia s takmer 70 000 obyvateľmi (väčšinou Rusínmi a Slovákmi). Vojenský incident vošiel do histórie pod názvom „Malá vojna" a priniesol slovenskej strane 36 obetí na ľudských životoch.

Vedeli ste, že... Maďarsko sa pridržiavalo počas celej druhej svetovej vojny konceptu tzv. „Veľkého Uhorska" a sústavne vyzbrojovalo svoje armádne zbory s cieľom vo vhodnom čase realizovať záber území, ktoré im podľa ich predstáv patrili. Slovensko preto hľadalo prirodzených spojencov proti Maďarsku a poskytlo bez vedomia Nemcov väčšie vojnové zásoby zbraní a šatstva Chorvátom, ktorý by v prípade nasledujúceho konfliktu mali stáť na strane Slovenska ako jeho prirodzení spojenci. Tiso vyhlásil: „že s vecou súhlasil, lebo chceli mať Chorvátsko pohotové a vyzbrojené proti Maďarsku, keďže odtiaľ nám stále, najmä ku koncu vojny hrozilo nebezpečie."

(pokračovanie o fungovaní Slovenského štátu nabudúce; čerpané z Materiálu "Komplexný prierez históriou Slovenského štátu")

Jozef Šutara

Jozef Šutara

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyznávam kresťanské a konzervatívne hodnoty. A som tomu rád :) Zoznam autorových rubrík:  Nekorektné správyOsobnostnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu