Modla č. 1 - Zdravie, krása a mladosť
Petrovi sa už od detstva darilo zaujať svoje okolie svojou výrečnosťou, svojím pôvabným vzhľadom a bystrou hlavou. Stal sa miláčikom svojich rodičov, ktorí sa mu snažili ako jedinému dieťaťu zniesť i modré z neba, keby to len šlo. Obľúbený bol i v širokom príbuzenstve a už počas základnej školy sa mu darilo obklopiť sa mnohými kamarátmi. Dobre sa učil a po strednej škole ho prijali na vysnívanú vysokú školu. Mal úspech i medzi dievčatami, rýchlo naučil ako im pomotať hlavu a niekedy sa mu darilo chodiť aj s niekoľkými naraz. Peter bol jednoducho pekný mladý chalan, ktorého čakala skvela budúcnosť. O tom ho uisťovali nielen rodičia ale hovorili za seba i výsledky v škole či v práci, ktorej sa venoval počas prázdnin. Niektorí si síce uvedomovali, že je mierne rozmaznaný, panovačný či sebecký a niekedy sa správa svojhlavo a necitlivo, no považovali to iba za dočasný jav dospievania a nevyhadzovali to Petrovi príliš na oči. V partii kamarátov sa Peter cítil ako ryba vo vode a s partiou najradšej trávil čas v baroch a diskotékach, kde sa najskôr poriadne opili a neskôr balili baby, tancovali a vystrájali tak, že sa ráno nepamätali s kým to vlastne boli, koľko toho vlastne vypili či kde to vlastne strávili celú noc. Život bol jedna veľká párty a svet im ležal pri nohách.
Navyše rodičia ho zásobovali dostatkom peňazí, brávali ho na skvelé zimné a letné dovolenky. Po skončení vysokej školy si Peter našiel prácu vo veľkej zahraničnej spoločnosti, kde každým rokom spoľahlivo stúpal po firemnom rebríčku. Partia v práci bola vynikajúca, práca zaujímavá, večery i víkendy trávieval s kolegami, kedy sa pretekali v pití, prázdnom tliachaní a súťažení, kto zbalí za večer viac žabiek v bare. Po dvoch rokoch Petrovi ponúkli miesto vedúceho oddelenia, s tým že vyhodia pôvodného manažéra, ktorý bol pre firmu nezaujímavý kvôli svojmu vyššiemu veku. Peter to prijal a bujaro to so zostávajúcimi kolegami oslávili. V práci sa navyše zahľadel do mladšej kolegyne a začal uvažovať, že by sa po tridsiatke usadil. Peter už veľmi zriedkavo chodieval domov a po čase nemal poriadne čas navštíviť svojich známych či rodinu. Veľa cestoval, veľa pracoval, veľa zarábal a ako často hovorieval, žil naplno a užíval si. Peter bol na seba pyšný a na všetko to čo dosiahol. Keď mu tridsiatka zaklopala na rameno, pozval všetkých známych do jedného z lepších podnikov, aby to mohol poriadne osláviť. Tu prvý krát odpadol. V nemocnici, kam ho v ten večer doviezla záchranka, mu lekár povedal, že to bude únavou a vyčerpaním. Pre istotu mu zobrali krv na bližšiu analýzu.
V nasledujúci deň, keď zdvihol hovor prichádzajúci z neznámeho čísla, Peter vyľakane zbledol. Volali mu z nemocnice s tým, že nemajú dobrý výsledok krvných testov a odporúčajú mu, aby testy boli zopakované. Tie nanešťastie preukázali, že Peter má leukémiu. Za posledný rok dosť schudol, čomu však Peter neprikladal veľkú váhu, keďže často chodieval do posilňovne a behával. Miernu únavu zaháňal energetickými nápojmi a nedávno si navykol na malé dávky kokaínu, čo ho vždy nesmierne vzpružilo. Peter zostal v nemocnici. Po liečebných procedúrach mu vypadali vlasy, pokožka chytila nezdravý hnedastý nádych, oči mu vpadli hlbšie do tváre. Peter prvý krát v živote plakal. Kolegovia z práce ho raz prišli pozrieť, písali mu podporné sms-ky, no po dvoch mesiacoch zostalo ticho. I jeho kolegina-priateľka sa časom prestala ukazovať, neustále sa vyhovárajúc na zaneprázdnenosť v práci. Na Petrove miesto nastúpil v práci jeho bývalý podriadený. Prešiel rok a Petra opustilo všetko, čím dovtedy žil a aký býval. Zostali s ním iba jeho rodičia, príbuzní, známi z čias, keď bol ešte dieťa. Peter sa učil tešiť sa zo svitania nového rána a zhasínania večernej oblohy.
My mladší a zdravší často zabúdame, že naše schopnosti, naše zdravie, pôvab našej mladosti sú darom. Nemáme nad nimi nijakú kontrolu, nijakú moc. To, že sme sa narodili do takej či onakej rodiny, že máme takú či onakú tvár, výšku, zdravý rozum a dostatok inteligencie, je niečo, čo k nám prišlo bez toho, aby sme si to nejako zaslúžili, vybojovali či sa na tom nejako významne podieľali. To, že sa stretávame s chorobami, ťažkosťami či smrťou v našom okolí, nás môže na chvíľu rozrušiť, no mnohí z nás i naďalej stotožňujeme s tým, ako vyzeráme, ako sa nám darí v spoločnosti, ako dokážeme zaujať a presadiť sa vďaka svojmu vzhľadu či šikovnosti. Málokedy sa pozastavíme nad tým, že tá uťahaná strhaná žena vlečúca niekoľko nákupných tašiek do autobusu bola raz mladou krásnou ženou priťahujúcou pohľady okoloidúcich a ten zlomený postarší dôchodca tmoliaci sa v chladnom supermarkete bol kedysi hrdým ambicióznym švihákom, pred ktorým sa kdejaký podriadený mohol triasť.
Všetku tú starostlivosť o svoj vzhľad, o svoje telo, snahu byť oblečeným v tom najmódnejšom strihu, všetko odriekanie pri diétach či množstvo informácií či pracovných skúseností nalievaných do hlavy odveje nemilosrdný čas utekajúci v ústrety blížiacej sa smrti. A čo zostane zakrátko z krásy, prestíže, dokonalosti našich tiel, nášho pevného zdravia a nehynúcej mladosti? Prach a popol. Spomienky tých ktorí rýchlo zabúdajú. Ako hovorí Kazateľ v Starom Zákone, všetko je márnosť nad márnosť. Myslím si, že i Boh chce, aby sme boli krásni, no podľa toho, čo som sa naučil na svojich chybách i chybách iných, vidím, že bez Jeho pomoci a rady, upadneme do akéhosi novopohanského kultu uctievania mladosti, uctievania zdravia a fyzickej krásy pre ne samotné. A keď vložíme svoju dôstojnosť a nádej do modly svojej mladosti a krásy, táto nám ako každá správna modla chvíľku dovolí kráčať v jej príťažlivom závoji, no bude stačiť tichučký vánok choroby, neúspechu, nešťastia a rýchlo zistíme, do akej nezmyselnej ilúzie sme vložili svoje poklady.
Až sa mi chce povedať - o čo je potom, moderný človeče - absurdnejšia viera v tvoju vlastnú mladosť, krásu a tvoje osobnostné vlastnosti než toľkými potupená a zavrhnutá viera vo Všemohúceho, ktorý každým okamihom tvorí nové úžasné stvorenia, dáva poznať ľudskému oku tisíce nádherných farieb, ktorý i poľnú trávu zaodieva do kvetinového šatu krajšieho, ako kedy dokáže utkať najlepší krajčír?
Modla č. 2 - Práca, kariéra a ambície
Magda od pádu komunizmu pracuje v stredne veľkej firme zaoberajúcej sa dovozom elektroniky. Má na starosti nákupné oddelenie a logistiku. Najprv za svoje oddelenie zodpovedala sama, neskôr sa stala vedúcou malého tímu. Cíti, že na jej pleciach spočíva veľká zodpovednosť za plynulý chod firmy. Keď je na dovolenke, tŕpne, v akom stave nájde svoje oddelenie a preto každý deň telefonuje svojim podriadeným a zaujíma sa o každú maličkosť. Pripadá si, že by nič poriadne bez nej nefungovalo. V práci prespala niekoľko nocí, trápiac sa nad zverenými úlohami, kedy si často nad kopami papierovania a reportov poplače. Mimo práce sa už nevie poriadne uvoľniť, celú pracovnú agendu si nesie v hlave každý večer domov do postele.
Nemá súkromný život, takmer všetky vzťahy s mužmi skončili kvôli tomu, že nemala čas budovať s nimi vzťah. Pripadá jej, že práca je jej život, že život je jej práca. Iba v práci je úspešná, iba tam sa jej darí a iba tam ju rešpektujú. V jedno sparné letné popoludnie, keď vedenie spoločnosti, do ktorého sa Magda radila tiež, debatovalo o hospodárskych výsledkoch firmy, jej generálny riaditeľ adresoval niekoľko ostrých výčitiek a obvinil ju z nedbanlivej, lajdáckej práce. Riaditeľ bol nový, z akejsi finančnej skupiny privandrovaný elegantný tridsiatnik, pričom ona vo firme pracuje od jej začiatku. Veľmi sa jej to dotklo. Riaditeľ od toho času stupňuje tlak, za každý neúspech firmy obviňuje ju a verejne jej dáva najavo, že ňou pohŕda. Netrvá dlho a Magda sa z pretrvávajúceho tlaku psychicky zrúti a jedno ráno nedokáže vstať a ísť do práce. Diagnóza - ťažká depresia. Magda zostáva na dlhodobej PN a je jej naznačené, že firma s ňou po jej návrate do práce nepočíta. Na jej miesto nastupuje neznáma dlhonohá blondína, ktorú odkiaľsi vykutral nový riaditeľ.
Mnohí z nás, podobne ako spomínaná hrdinka z nášho príbehu, príliš veľa nádejí a svojich istôt vkladáme do svojej práce a do svojho zamestnávateľa. Veríme, že to dačo virtuálne zapísané v obchodnom registri, nás bude na dlhý čas potrebovať, bude si nás vážiť a dá nám istotu, že budeme mať dostatok prostriedkov na našu obživu. Stačí len dôverovať, maximálne sa vložiť do práce, zrásť s firmou. Plynú roky a my často v svojej práci strávime najlepšie roky svojho života, obetujeme jej mnoho voľného času, svojej energie, vedomostí, emócií či stresov. Úmorne budujeme vzťahy s kolegami, chodíme na spoločné akcie, nútime sa do entuziazmu a zápalu pre prazvláštne ekonomické ciele stanovené prazvláštnymi členmi vedenia spoločnosti.
Keďže sa takto klaniame svojej práci ako svojej modle, tým že ju dávame na prvé, popredné miesta svojho života, táto modla, ako v podstate každá z ľudských modiel, nás najskôr zotročí, zavlečie do labyrintu strachu, nádejí, istôt a pochybností a neuplynie dlhý čas a ukáže svoju úbohú tvár a my s hrôzou zistíme, že sme slúžili úbohej ilúzií. Naša firma - modla, do ktorej sme toľko investovali, nás raz určite odvrhne a ukáže, že je len ľudskými rukami vymodelovaná socha z kameňa či na obzore sa rozpadajúci zhluk dymu.
Až sa mi chce povedať - o čo je potom, moderný človeče - absurdnejšia viera v tvoju prácu, tvoje vlastné pracovné schopnosti či tvoje istoty v zamestnaní než toľko krát dehonestovaná a vysmiata viera v Boha, stvoriteľa človeka a pána nad každou prácou, ktorý dáva život dobrým i zlým, prináša útechu do strhaného a zničeného srdca človeka a stará sa i o posledného vrabca, aby si našiel dačo pod zub každý deň?
