reklama

Aká je pravda o križiackych výpravách? (I)

Niekto múdry raz povedal, že kľúč k budúcnosti je ukrytý v minulosti. Ten kto má moc a schopnosť svojvoľne manipulovať s históriou, môže potom klamlivo určovať i budúcnosť nepoučiteľného človeka. Križiacke výpravy, odohrávajúce sa v stredoveku , sú historickou udalosťou starou takmer tisícročie, ktorá vie paradoxne ešte stále rozohniť vášne kadektorého diskutéra pri hodnotení minulosti Európy či kresťanstva. Čo však okrem niekoľkých povrchných postojov a poobtĺkaných pseudofaktov o tejto mimoriadnej udalosti z dejín nášho kontinentu vieme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Z mnohých diskusií a článkov, pochádzajúcich z prevažne z liberálneho ideologického tábora, mám silný dojem, že akoby sa táto značná časť spoločnosť v akomsi bizarnom masochistickom kŕči snažila dištancovať sa od svojej údajne brutálnej a barbarskej minulosti, najradšej by odsekla svoje korene a namiesto zdravého poznania a skúmania pravdy o svojej minulosti, by mnohé historické udalosti rovno odmietala a zavrhla. Podľa týchto názorov by sme seba samých mali označiť za prapôvodcov všetkých negatív a zlyhaní celého súčasného sveta a zaslúžili si byť za to či ono potrestaní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preto sa podľa nich treba za takmer všetko s čím prišla európska civilizácia stojaca na židovsko-kresťanských základoch ospravedlňovať, koriť sa a vyzdvihovať tých, proti ktorým bola tá či oná údajná nespravodlivosť v minulosti zameraná. Pozrime sa teda spoločne, či bude na možné takto jednoducho posúdiť a zavrhnúť aj udalosti nazvané „križiacke výpravy". Predstavíme si preto niekoľko všeobecne argumentovaných tvrdení a pozrieme sa na ne z pohľadu historického. Na pomoc som si zavolal profesora Thomasa F. Maddena a Nicholasa Schofielda, ktorý sa na udalosti nazývané vo všeobecnosti „križiacke výpravy" špecializujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvrdenie č. 1: „Križiacke výpravy predstavujú agresiu zo strany vtedajšieho stredovekého kresťanského sveta a spôsobili, že mierumilovný islamský svet sa tak ocitol v ruinách a znenávidel Európu."

V jednom zo svojich slávnych vyhlásení proti Západu, bradatý jaskynný bojovník Usama bin Ladin v podstate zreplikoval toto tvrdenie. Skazený západný svet sa snaží pod rozličnými zámienkami útočiť na islamské krajiny, ovládnuť ich a zničiť. Vojnu v Iraku prirovnal k stredovekým križiackym výpravám, ktoré mali podľa neho tie isté ciele. Medzi stredovekým svetom a tým súčasným existujú však podstatné rozdiely. Aké sú to?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prvom rade si treba uvedomiť, že v čase, keď Mohamed dobýval v siedmom storočí Mekku a nové náboženstvo nazývané islam bolo v podstate v plienkach, kresťanstvo bolo dominantným a prekvitajúcim náboženstvom v oblasti, ktorú dnes poznáme pod pojmom Blízky východ, ďalej širokého pobrežia Stredozemného mora a celej severnej Afriky. Táto oblasť bola kolískou kresťanstva, tu svätý Pavol založil prvé kresťanské cirkvi a spoločenstvá, tu sa narodili mnohé významné kresťanské osobnosti a učitelia ako bol napríklad svätý Augustín, biskup z Hippa. V tom čase tu bolo kresťanstvo omnoho silnejšie a dlhšie etablované a bolo rozšírenejšie ako v mnohých častiach súčasnej Európy, kedy napríklad Anglicko bolo stále pohanské ako aj územia takmer celej Severnej Európy. Môžeme povedať, že srdce kresťanského sveta vtedy najsilnejšie bilo na Východe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sa však malo čoskoro zmeniť nástupom islamu, ktorý sa šíril na rozdiel od kresťanstva, výlučne mečom a prostriedok jeho expanzie - meč - v jeho repertoári šírenia po nasledujúce stáročia i zostal. Pokiaľ väčšinu moslimov možno v súčasnosti považovať za mierumilovných, islam sa zrodil vo vojne a rozširoval sa podobným spôsobom. Islamské myslenie rozdeľuje totiž svet do dvoch sfér - jedna sféra je Dom Islamu, druhá je Domom vojny. Žiadne iné náboženstvo takto územne svoju predstavu o svojom vplyve nechápe. V kresťanských krajinách, či krajine spravovanej Židmi, môže byť vyznávanie a praktikovanie moslimského náboženstva tolerované. Avšak pri vyznávaní tradičného islamu, musia byť kresťanské či židovské štáty zničené a ich viera časom ovládnutá a zmenená na islamskú.

Od vzniku islamu bola expanzia tohto nového náboženstva z púšte ohromná. Od času úmrtia Proroka neuplynulo ani sto rokov (632) a arabské vojská stáli pred mestom Poitiers vo Francúzsku, kde boli zrvujúco porazené spojenými kresťanskými vojskami vedenými Karolom Martelom (732). Medzičasom ale moslimské oddiely už stihli dobyť Jeruzalem (637), porazili a rozvrátili staroveké impérium Peržanov (642), podmanili si Egypt (643) a hladný po dobití Byzantskej ríše urýchlene budovali vojenské loďstvo, ktoré im to malo umožniť. Na jar roku 711 sa na obrovskú skale vyčnievajúcu na samom cípe Pyrenejského polostrova, dnes nazývanú Gibraltár, postavil islamský dobyvateľ Tariq Ibn Ziyad, aby o pár rokov nato väčšina dnešného Španielska skončila v islamských rukách.

Islam načiahol ruky i za Talianskom - medzi rokmi 827 a 1091 bola Sicília pod Arabskou kontrolou. V roku 846 moslimské vojská zaútočili na Rím a vyrabovali Baziliku sv. Petra. Pápež v roku 849 organizoval flotilu, ktorá v námornej bitke Arabov porazila. Z uvedeného je možné si utvoriť si správny obraz o tom, kto bol v skutočnosti útočník a kto napadnutý. Ako píše slávny spisovateľ G.K.Chesterton, „keď ľudia hovoria, že križiaci neboli nič iné než agresívnym výpadom proti islamu, zdá sa že akýmsi zvláštnym spôsobom zabúdajú, že islam samotný bol agresívnym útočníkom proti starým civilizáciám už od časov svojho vzniku. Nehovorím to kvôli nejakému odporu voči náboženstvu proroka Mohameda, som si vedomý mnohých hodnôt a prínosov v ňom obsiahnutých, ale s vysokou mierou istoty možno povedať, že islam bol tou útočnou silou a kresťanstvo tým, ktoré bolo napadnuté".

Keď potom v jedenástom storočí seldžuckí Turci dobili a rozvrátili Malú Áziu, ktorá bola kresťanskou od časov sv. Pavla a starodávne Byzantské impérium sa tak zmenšilo na územie o niečo väčšie ako je dnešné Grécko, poslal zúfalý panovník sídliaci v Konštantínopole úpenlivú prosbu o pomoc vtedajšiemu západnému kresťanskému svetu pri obrane rýchlo sa zmenšujúceho kresťanského sveta na Východe. Keď naviac Turci v fanatickom zápale novo prijatého náboženstva začali zúrivo napádať kresťanských pútnikov, ktorých sa v zástupoch uberali na posvätné miesta v Jeruzaleme, v ktorých pôsobil a umrel Ježiš Kristus, pápež Urban II zvolal kresťanských rytierov Západu, aby zatlačili postupujúcu expanziu islamu do Európy a bránili svojich kresťanských bratov trpiacich pod moslimským jarmom na Východe. Odozva bola obrovská, tisíce bojovníkov prisahali na kríž a začali sa pripravovať na vojnu.

Záver: Tvrdenie, že križiaci boli agresormi vo vzťahu k islamskému svetu je klamstvo. Dokonca neboli ani tým určujúcim činiteľom, ktorý by mohol vyprovokovať islamské národy k agresií voči Západu, keďže v islame je nepriateľstvo a agresia voči ostatným náboženstvám priamo zakomponované a islamská agresia sa odohrávala sa dávno pred tým, ako sa krížom opásal prvý rytier križiackych výprav. Teda tým, kto nemilosrdne útočil a rozširoval svoju moc, bol už od svojich počiatkov islam a národy ktorého toto nové náboženstvo prijali za svoje.

Križiacke výpravy boli z tohto pohľadu odvážnym a ambicióznym pokusom o zabránenie dobytia posledných kresťanských kráľovstiev Východu, pokus o ochranu pútnikov putujúcich do Jeruzalema a pokus o zabránenie dobytia celej dnešnej Európy islamskými vojskami. Nebyť križiakov a ich niekoľko stáročí trvajúceho zápasu, dá sa predpokladať, že islam by ovládol celú dnešnú Európu. Dovolím si tvrdiť, že v takom prípade by sme dnes boli obklopení starovekým svetom aký poznáme z pomerov panujúcich v Afganistane.

(pokračovanie nabudúce)

Jozef Šutara

Jozef Šutara

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyznávam kresťanské a konzervatívne hodnoty. A som tomu rád :) Zoznam autorových rubrík:  Nekorektné správyOsobnostnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu